Hotel Svätojánsky kaštieľ je významný tým, že sa tu narodil r. 1633 Martin Szentiványi, polyhistor, jezuita, profesor a rektor Trnavskej univerzity. Bol vynikajúcim pedagógom, organizátorom, vedcom a špecialistom na kanonické právo v Uhorsku. Jeho vedecké diela sú považované za prvý cieľavedomý koncept akademickej činnosti Trnavskej univerzity. Z hľadiska obsahu a formy je priekopníkom encyklopedického žánru na Slovensku. V Uhorsku pootvoril dvere do osvietenstva.
Pôvodne renesančný objekt zo 17. storočia bol v prvej tretine 19. storočia prefasádovaný. Jediným vonkajším slohotvorným prvkom zachovaným do súčasnosti je presklená loggia na hlavnej fasáde. Tvoria ju 4 mohutné stĺpy s iónskymi hlavicami. Kaštieľ si dodnes zachoval časť svojej pôvodnej urbanistickej štruktúry. Z pôvodného parku sa dosiaľ zachovala gaštanová alej.
Kaštieľ v roku 1860 patril Márii Svätojánskej (*1833), ktorá mala za muža Eduarda I. Podturnianskeho (*1832 – 1881). Otec Márie, Štefan XXIV. Svätojánsky (*1782 – 1839) bol asi iniciátorom klasicistickej prestavby starej renesančnej kúrie na moderný kaštieľ. Obaja boli príslušníkmi Andrejovej línie Svätojánskych, ktorá bola súčasťou Štefanovej hlavnej línie a boli členmi liptovskej evanjelickej vetvy. Stavebníkom pôvodnej kúrie na mieste dnešného kaštieľa bol Ján X. Svätojánsky (doložený 1699), druhý syn Gašpara VIII. Svätojánskeho (doložený 1616). Kúria vznikla niekedy v polovici 17. storočia. Pri deľbe majetku medzi štyrmi bratmi v roku 1644 pripadla Jánovi X. otcova „dolná kúria“ (kaštieľ č. p. 132), ktorú mal v spoločnom vlastníctve so svojim bratom Michalom VIII. Svätojánskym (doložený 1668 – 1680). Ján X. po stavbe tejto kúrie opustil otcovu kúriu, ktorú zanechal bratovi Michalovi VIII. Po Jánovi X. Svätojánskom prešla kúria do rúk jeho najmladšieho syna Juraja VII. Svätojánskeho (doložený 1709), ktorý, ako jediný z potomkov Jána X., ostal v Liptovskom Jáne. Potomkovia Juraja VII. ostali v obci žiť i v nasledujúcich storočiach. Spomínaný Štefan XXIV. Svätojánsky bol pravnukom Juraja VII.
Rod Svätojánsky patril spolu s Pongrácovcami medzi najvýznamnejšie liptovské rody, ktorého členovia sa postupom času dostali do viacerých stolíc Uhorska. Rod Svätojánsky až do zániku monarchie ovplyvňoval dejiny Liptova, pretože jeho členovia zastávali mnohé funkcie v stoličnej správe.
